Spoluzávislosť

V minulosti  sa spoločnosť predovšetkým zaoberala závislosťou člena rodiny - ::: alkoholika :::. Sledovala jeho chovanie, zdravotný stav a problémy spojené s jeho pitím. Bohužiaľ musíme si uvedomiť, že rovnako a možno i horšie sú na tom i ďalší členovia domácnosti, nakoľko sú závislému najbližšie a trápia sa najviac. Do ich života vstupuje nová rola a to je spoluzávislosť.

„Spoluzávislosť s historického uhľa pohľadu sa po prvý krát v terapeutickej oblasti objavuje koncom sedemdesiatich rokov. Samotné označenie sa začalo používať vo viacerých liečebných centrách v Minnesote súčasne. Pôvodné slovo označovalo človeka, ktorého život bol ovplyvnený spolužitím s človekom chemicky závislým. Človek žijúci so závislým, si vytvoril nezdravé spôsoby zvládania života.“ (Beattievová, 2006)
„Okruhlica chápe spoluzávislosť nasledovne: „ako zaujatosť a vtiahnutie do problému príbuzných vo vzťahu k závislému, čo vedie k zmene správania a duševného stavu. V tomto stave dochádza často k neschopnosti racionálne riešiť situácie, ktoré súvisia so závislým rodinným príslušníkom. Spravidla prichádza pri spoluzávislosti k poškodeniu duševného zdravia spoluzávislého.“ (Okruhlica, 1998)
„Kodepedentný (spoluzávislý) partner sa hlavne zameriava na uspokojenie potrieb druhých, zatiaľ čo zanedbáva svoje vlastné potreby. Tento symptóm je častý v rodinách so závislým členom. Za kodepedentné sú viac označované ženy.“ (Nešpor, 2007)

Za spoluzávislé sú ozaj na prvom mieste označované ženy, ale spoluzávislosťou sú postihnutí všetci členovia rodiny. Nie je ľahké pre člena rodiny sa vyrovnať so skutočnosťou, výskytu alkoholizmu v rodine.  Rodič alkoholika, dieťa i ďalšia rodina, trpí predovšetkým psychicky. Psychické problémy sa často prenášajú do ich bežného života a spoluzávislý sa chová neadekvátne v danom probléme, ktorý má zvládnuť. Popíšme si najviac vyskytujúce sa neprirodzené chovanie spoluzávislého.

            Najčastejšie charakteristické znaky spoluzávislosti sú:  (Beattievová)

• starostlivosť o druhých – spoluzávislí klienti cítia zodpovednosť za druhých. Často majú pocity úzkosti a sú nahnevaní, ak ich pomoc nie je účinná. Nedokážu byť asertívni a jasní vo svojich postojoch. Vždy sa snažia vyhovieť druhým namiesto toho, aby vyhoveli sami sebe;
• nízka sebaúcta – u spolizávislých klientov súvisí s tým, že pochádzajú z dysfunkčnej rodiny. Nie sú schopní prijať pochvalu a pozitívnu väzbu na svoju osobu. Tiež pociťujú silný strach z odmietnutia a majú tendenciu obviňovať sa zo všetkého;
• potlačenie – je typickým znakom spoluzávislých klientov, ktorí sa boja byť sami sebou, nedokážu sa uvoľniť a väčšinu času pôsobia strnulo;
• obsesie – nadmerne sa strachujú o druhých ľudí, robia si starosti z nepodstatných vecí. Nenachádzajú odpovede na svoje otázky;
• kontrola – vzhľadom na to, že prežili nepríjemné pocity so závislými, ktorí boli mimo kontroly, nedávajú veciam voľný priebeh. Snažia sa kontrolovať udalosti a ľudí okolo seba, domnievajú sa, že najlepšie vedia ako by sa mali veci riešiť. Taktika ich pôsobenia je obviňovanie, nátlak, zastrašovanie, manipulácia a panovačnosť;
• popieranie – spoluzávislí majú tendenciu popierať a ignorovať existujúce problémy alebo predstierať, že neexistujú. Pokúšajú sa stále niečo robiť, aby nemuseli rozmýšľať. Mnohí z nich majú tendenciu stať sa vorkoholikmi;
• závislosť – kodependentní klienti svoj život sústreďujú okolo druhých, od vzťahov očakávajú, že im poskytnú šťastie a dobré pocity. Strácajú záujem o svoj vlastný život, keď niekoho milujú, pociťujú strach, že milovaná osoba ich opustí;
• zlá komunikácia – spoluzávislí sa často obviňujú, vnucujú, prosia a podplácajú. Snažia sa radiť, ale zároveň sa vyhrážajú a zastrašujú. Veľakrát nehovoria čo si myslia a neberú sa vážne. Svoje žiadosti a prosby vyjadrujú nepriamo, napríklad vzdychaním. Pri rozhovoroch sa ťažko dostávajú k podstate veci aj preto, že slová opatrne vyberajú, aby dosiahli svoj žiaduci výsledok;
• slabé hranice – spoluzávislí klienti postupne zvyšujú svoju toleranciu voči správaniu iných ľudí. Ľuďom dovoľujú, aby ich svojim správaním zraňovali;
• nedostatok dôvery – okrem toho, že spoluzávislí jednotlivci nedôverujú sami sebe a svojim pocitom, nedôverujú taktiež svojim rozhodnutiam a druhým ľuďom;
• hnev – boja sa svojho vlastného hnevu, ale aj hnevu iných ľudí. Majú obavy, že ak prejavia svoj vlastný hnev, ostatní ich opustia. Často plačú, majú depresie, prejedajú sa, robia podlé veci, aby sa pomstili. Občas majú záchvaty hnevu, trestajú iných za to, že ich nahnevali;
• sexuálne sklony – aj v spálni sa správajú ako opatrovatelia, často majú sexuálny styk aj keď nechcú. Citovo sa uzatvárajú;
• rôzne iné – medzi ďalšie spoluzávislé charakteristické znaky patria extrémna zodpovednosť alebo nezodpovednosť, strata spontánnosti, striedanie pasívných a aktívnych reakcií. Kolísavosť v citoch a rozhodovaní, neriešenie problémov, ktoré bagatelizujú;

Pokročilé štádium – v neskorších štádiách spoluzávislosti klienti bývajú apatickí, depresívni, uzavretí, až sa zvyknú izolovať. Strácajú zmysel pre dennú rutinu, zanedbávajú svoje povinnosti. Uvažujú o samovraždách, začínajú trpieť duševnými alebo telesnými ochoreniami, poruchami stravovania, ...a stávajú sa aj závislými;

"Na základe našich doterajších skúseností z klinickej praxe so spoluzávislými klientmi môžeme konštatovať, že vyššie uvedené charakteristiky spoluzávislého správania zďaleka neobsahujú všetky príznaky spluzávislosti. Neexistuje špecifický počet vlastností, na základe, ktorých by sa presne dalo identifikovať, či niekto je, alebo nie je spoluzávislý. V prvom rade je dôležité, aby sme pri práci s klientmi vedeli identifikovať oblasť, v ktorej má daný klient problém. Našou skúsenosťou je, že mnohí prichádzajúci klienti nás navštívia pre úplne iný problém, napríklad úzkosť, strach, konflikty v zamestnaní a v partnerskom živote. Počas kontinuálneho sociálneho poradenstva často v pozadí identifikujeme spoluzávislé správanie." (Beattievová, 2006)

            Venujme spoluzávislosti oveľa viacej pozornosti do budúcnosti ako doteraz. Hore uvedené poznatky, nie sú lichotivé. Zamyslime sa nad svojím okolím komu by sme mohli pomôcť (..?) v danej pre neho ťažkej situácii. Ak pomôžeme i len jednému aj to bude pre nás a spoločnosť neskutočným prínosom...

Zdroj: askas.sk

Terka Lukáčová, KAM Myjava

______

Zdroje:
BEATTIEVOVÁ, M. 2006. Koniec spoluzávislosti. Trnava: Spolok svätého Vojtecha, 2006. 275s. ISBN 80-7162-631-7.
NEŠPOR, K. 2007. Návykové chování a závislot. Praha: Portál, 2007. 170s.
ISBN 978-80-7367-6.
OKRUHLICA, Ľ. A kol. 1998. Ako sa prakticky orientovať v závislostiach. Príručka pre poradenskú činnosť. Bratislava: Centrum pre liečbu drogových závislostí, 1998. 276 s. ISBN 80-968111-1-8