Spoluzávislosť II.

Závislosť od alkoholu je choroba, ktorá svojím priebehom a prejavmi postihuje v najväčšej miere najbližších príbuzných závislého jedinca. Cítia za závislého zodpovední a jeho pitie sa často stáva jediným zdrojom ich pocitov. Vzájomné vzťahy v rodine bývajú narušené a čím viac sú pocity jednotlivých členov rodiny deštruktívne, tým neprimeranejšie je ich správanie sa vo vzťahu k alkoholovo závislému členovi rodiny.

Buď závislého člena rodiny ovplyvňujú priaznivo a adekvátnym spôsobom participujú na jeho liečbe, alebo je ich vplyv v dôsledku rozvoja spoluzávislosti nežiaduci a pôsobí proti hlavnému cieľu liečby závislosti od alkoholu – trvalej, dôslednej a úplnej abstinencii.

Charles L. Whitfield definuje spoluzávislosť ako „multidimenzionálny stav (fyzický, mentálny, emocionálny a duchovný), prejavujúci sa pri akomkoľvek utrpení alebo dysfunkcii (porušenie normálnej funkcie), ktorá sa spája alebo vzniká zameriavaním sa na potreby a správanie druhých“. Beattieová definuje spoluzávislosť nasledovne: „Spoluzávislý človek je ten, kto sa dáva ovplyvňo- vať správaním druhého človeka a cíti nutkanie kontrolovať jeho správania“.

„Popri manželovom pití ešte aj ja som ochorela“

Pravda je taká, že alkoholici ktorí sú sami obeťami choroby, majú negatívny vplyv na ľudí z najbližšej ale aj vzdialenej rodiny, teda na tých, s ktorými žijú. Spoluzávislé osoby sa snažia robiť zmeny, ktoré by (podľa ich názoru) situáciu zmenili, napravili, ale to, čo robia, v skutočnosti situáciu v rodine len zhoršuje. Nevedome a nechtiac tak podporujú pretrvávanie problému a stávajú sa súčasťou choroby. Vzniku spoluzávislosti napomáha aj emocionálna nezrelosť, pocit vlastnej menejcennosti, potreba patriť partnerovi, slabé hranice vlastného „JA“, ale aj deficit schopností riešiť problémy.

Jednotlivé fázy spoluzávislosti a ich špecifický priebeh so zameraním na prežívanie a správanie sa spoluzávislej osoby vo vzťahu k alkoholovo závislému členovi rodiny. Nasledujúce fázy sa nemusia vždy vyskytnúť v uvedenom poradí, môžu sa opakovane vracať, striedať, prebiehať paralelne vedľa seba a mnohí spoluzávislí môžu zostať trvale v niektorej z uvedených fáz:

Terapia spoluzávislosti je dlhodobý proces, ktorý spočíva v sebaobjavovaní a postupnom raste osobnosti spoluzávislého člena rodiny. Cieľom terapie je dosiahnuť, aby manžel/manželka, partner/partnerka, rodič, prípadne dieťa pijúceho člena rodiny pochopili, že nemôžu zmeniť jeho závislosť, ani svoju bezmocnosť vo vzťahu k jeho názorom, myšlienkam, postojom, rozhodnutiam a správaniu, ale naopak môžu zmeniť a „objaviť“ moc nad sebou samým a nad svojím správaním. 

Spoluzávislosť je špecifický chorobný stav, ktorým rodina reaguje na alkoholizmus svojho člena. Pomoc rodine s alkoholovo závislým členom predstavuje proces, ktorý si v prvom rade vyžaduje pochopiť priebeh spoluzávislosti, jej dynamiku a sebadeštruktívne formy správania sa spoluzávislých vo vzťahu k závislému.

...celý odborný článok si prečítajte TU!