Dvojmesačník "Nádej" si pre vlastné potreby robí A klub "Nádej" Zvolen

N á d e j  2

                                                     A klub  Zvolen  

marec, apríl                

RECIDÍVA

                  Recidíva, alebo návrat k niečomu po určitej dobe. Čo pre nás závislých znamená recidíva?

      Je to návrat k alkoholu, droge, či inej závislosti po určitej dobe abstinencie. Je to problém, ktorým sa treba vážne zaoberať už počas liečby. Skúsenosti lekárov, ale i samotných závislých ukazujú, že u mnohých závislých dôjde k recidíve, či už počas liečby, alebo je to väčšinou počas prvého roka, u mnohých v priebehu prvých 90 dní.

     Hoci mnohým sa podarí recidívu zastaviť rýchlo a obnoviť triezvosť, viacerí trpia ďalej. A nielen oni, sú to aj ich príbuzní a priatelia, taktiež šéfom a spolupracovníkom po recidíve už odliečeného alkoholika dochádza trpezlivosť a väčšinou rázne zasiahnu. Rodiny sa často rozpadajú, zamestnanie je stratené, fyzická a psychická ujma závislého je tiež vážna a stáva sa, že recidíva vedie až k smrti.

      Aký postoj zaujať k zlyhaniu - k recidíve? Doporučuje sa neľakať sa jej, ale ani sa k nej nestavať ľahostajne, nezľahčovať „pozadie“ recidívy, snažiť sa úprimne rozobrať a objasniť, prečo k nej došlo. Ak sa závislý rozhodne pokračovať v abstinencii, je pre neho veľkou pomocou zistiť úskalia svojej choroby, aby sa mohol účinne brániť zlyhaniu. Musíme si uvedomiť, že Recidíva sa môže prihodiť každému z nás. Môžeme mať ten najlepší úmyseľ nenapiť sa, super motiváciu a napriek tomu, ak si nedáme pozor, môže sa to zmeniť zo dňa na deň. Tí, ktorí počas liečenia získajú informácie o recidíve a pripravia si stratégiu na jej prevenciu, majú väčšiu šancu, že vydržia dlhšie abstinovať. Recidíva je súčasťou choroby zvanej závislosť, či už na alkohole, drogách, alebo iných závislostiach. Liečba, alebo lepšie - uzdravovanie sa závislého je nikdy nekončiaci proces, pri ktorom sa musíme vzdať nielen svojej drogy, ale zmeniť aj spôsob svojho myslenia, správania a svoj životný štýl. Pri návrate k svojej droge – pri recidíve je najúčinnejšie porozprávať sa s človekom, ktorý je zasvätený do veci – rodinný príslušník, priateľ, poradca, člen klubu, ktorý nám pomôže zhodnotiť stav a posilní náš úmyseľ vrátiť sa k abstinencii – ak treba vybaví detox, kontakt s lekárom, alebo aj liečenie. Depresie, pocity viny a sklamanie zo samého seba pominú len vtedy, ak sa vrátite k svojmu plánu doliečovania.

„Nikdy nehovor nikdy“,      alebo       „ Mne sa to nemôže stať!“

Môže sa ti to stať, ak to pripustíš!

Príbeh 1 :  Mám to veľké šťastie, že som sa zatiaľ nestretla s recidívou, teda vlastnou recidívou. Zato som sa stretla s množstvom recidív cudzích. Zistila som, že „začína“ najčastejšie vtedy, keď závislý nadobudne dojem, že je už zdravý. A ako zdravý človek sa napiť môže, no nie? Na mítingoch AA ma preto veľmi oslovilo, že sa tam predstavujeme menom a závislosťou, napr. Jolana - alkoholička. Zakaždým si pripomeniem kým som, že som boj s alkoholom prehrala a „vyliečený“ alkoholik je pre alkoholika sebevražedný poznatok! Okolo seba som už zažila dosť sebevrahov, ktorí to neustále skúšajú, doslova až po hrob. Som rada, že nezatváram pred tým oči a konečne chcem vidieť a aj vidím ako funguje naša choroba. Nechce sa mi zakaždým začínať od nuly, keď môžem krok po kroku pokračovať triezva ďalej. Aj tak si uvedomujem, že by som to sama nedokázala, že je to aj vďaka vašej pomoci, vám ktorí ma držíte nad vodou svojimi skúsenosťami. Bojím sa recidívy, a keď počujem, že po mnohých triezvych rokoch sa niekto „pozabudol“ a vypil si, tak ma až striasa od strachu. A preto nebanujem, že venujem pravideľne svoj čas a starostlivosť doliečovaniu, či už v A kluboch, na AA mítingoch, zaujímavé a účinné sú aj iné aktivity abstinentov. Udržiavam si tým pohodu a myslím si, že aj toto písanie je účinnou prevenciou. O vlastnej recidíve by sa mi písalo určite horšie.

        Sama si spomínam na tie hrozné časy, keď som sa snažila prestať piť a nedarilo sa mi. Až na liečení som sa dozvedela, že to boli vlastne recidívy a tie tiež majú svoje zákonitosti. Na recidíve je najhoršie …no čo? Všetko! Prečo sa človek ako taký blbec napije, aj keď je mu potom príšerne? To, že v hlave mám myšlienku už dávno pred napitím, som sa tiež dozvedela len dodatočne, a že recidívu som si vlastne pripravovala omnoho skôr, to mi tiež nešlo do hlavy a bola by som dala za to krk, že to tak nie je! Že to tak je, som poznala na vlastnej koži, keď som pitie nedokázala zastaviť. Vytriezvovanie bolo hrozné, s obrovskými abstinenčnými ťažkosťami  a bolo skoro nepredstaviteľné prežiť ráno bez ďalšej dávky. Tak sa kolotoč krútil ďalej a rozhodnutie ísť na liečenie sa stále odkladalo. Ako s tým všetkým vybabrať? No nijako, vybabrala som vždy sama so sebou. Bola som zanedbaný chorý človek, čakala ma neurobená práca a rodina totálne znechutená, odhodlaná „vyhostiť“ ma z jej kruhu, psychika bola na pokraji znesiteľnosti a vykúpenie som videla už iba v zbavení sa života. Ukrutné si na to iba spomínať.

Príbeh 2 :  Ja mám osobnú skúsenosť s jednou recidívou, kedy som si po troch mesiacoch od návratu z protihráčskeho liečenia chcel otestovať svoju pevnú vôľu. Vtedy som už chodil asi dva mesiace na medzi závislákov na skupinky, ale chodil som iba občas a bola tam zúčastnená skôr moja zadnica, ako hlava. Táto skúsenosť a potom všetky recidívy mojich spolupútnikov ma poučili, že ani testovanie sa, ani boj s chorobou ma neposilní. Moje kroky ma musia viesť na mítingy medzi závislákov, len tak mám nádej dozvedieť sa viac o sebe a svojej chorobe a možnostiach doliečovania. Zostať sám, spoliehať sa iba na seba je cesta do nenávratna. Ja už to mám v sebe nastavené tak, že spôsob života, aký vediem, si nechcem pokazit nejakým pohárikom, alebo automatovým ovocím.

Pre mňa je dôležité vedieť, že sa musím vyhnúť aj recidíve v myslení. V strehu ma drží konanie, kedy má jasne navrch PÝCHA, KRITIZOVANIE, POSUDZOVA- NIE, EXCENTRIZMUS A SAMOĽÚBOSŤ (ješitnosť). Môžem byť neviem ako dlho čistý a suchý, ale ak myslím ako v dobách svojej sebaklamnej minulosti, tak určite duchovne nerastiem, ale zakrnievam, či lepšie povedané, zakoreňujem sa znovu v minulosti. A na to Fero BACHA!

Príbeh 3 :  Recidíva bolo „niečo“, čo som v prvom roku abstinovania vnímala, že sa ma netýka. Veď až taká „tuhá“ alkoholička som nebola. Neurčité vyjadrovanie sa – ono sa, ukazovacie zámená –to a v podstate som ani celkom nechápala, čo recidíva pre „závisláka“ znamená. Áno, recidivista je človek, ktorý zopakuje tú istú zlú vec a vráti sa tam, kde bol predtým, ale aké to má dôsledky, to by vedel povedať len človek, ktorý to zažil. Ja som sa závislá necítila, ale cítila som, že alkohol mi začína robiť problémy. Preto som sa snažila dozvedieť čo najviac o závislostiach, hľadala som akúkoľvek literatúru, knihy, články a mala som dojem, že ma už nič nezaskočí – viem ako na to! Dokonca som si odskúšala aj stále omieľané pravidlo „prvého pohárika“. Veď pravidlá treba overiť, či by som si predsa len nemohla aspoň priťuknúť na nejaký prípitok a nedopadlo to veľmi dobre. Teraz akurát je Nový rok, potom narodeniny, meniny, susedovie meniny a katastrofa na obzore! Po týždni boli len blbé pocity, potom mi začalo byť zle aj fyzicky a priatelia zostali z toho môjho prvotného nadšenia sklamaní a zaskočení. Nedokázali prehltnúť moje ospravedlňujúce slová, že niet nad vlastnú skúsenosť. Mne to napodiv dodalo viac sebadôvery : tak a už viem, čo nemôžem! Netušila som, že mojou slabinou sa stane to, že som to chcela riečiť sama. Moja pýcha mi nedovolila navštíviť nejaký klub abstinentov - ísť medzi nejakých ožranov. Dalo sa to až dovtedy, kým som si zas „nepriťukla“ s niekým, lebo som sa nevedela vyhovoriť, že nechcem piť. Tentokrát som to už nedokázala ubrzdiť tak rýchlo a bez následkov ako predtým. A moje „naštudované“ sebavedomie spľaslo ako bublina. Začalo ma opúšťať presvedčenie, že som už za vodou. Dovtedy som nemala potrebu navštíviť psychiatra a zrazu som nevedela, čo teraz. Neviem prečo, ale zase mi napadlo ako prvé, kúpiť si fľašu vína a uľaviť zlým pocitom. Nenormálna myšlienka na pohár dobrého vína ma doslova opantala!  Nie som teda až taká frajerka ako som si myslela. Kde je moja hrdosť, ako zvládať tie hlúpe pocity, myšlienky a nenapiť sa? Zdá sa, že to až také jednoduché nie je a ja by som sa rada vrátila z kratšej cesty.  DÁ SA TO ?

Ponuka A klubu Zvolen

• Klub abstinentov mávame 1. a 3. pondelok  v mesiaci o 16:30 v CUP /Centrum univerzitnej pastorácie/ M.R. Štefánika 20, pri reštaurácii Franko, info u MUDr. Bahledovej 
• Závislosť na alkohole, na drogách, alebo akákoľvek iná závislosť je choroba.  Ak sa chcete dozvedieť viac príďte medzi nás. Rodinní_príslušníci a sympatizanti sú vítaní.
• Príspevky do zvestníka „Nádej“, alebo otázky si prineste na klub kontakt : Viera – 0907497322 vierahaz@centrum.sk

Odhodlať sa urobiť prvý krok je ťažké, ale ak chceme žiť,

nič iné nám nezostáva!

Spracovala: Vierka H., Zvolen